Mnoho športovcov si kladie otázku, aký typ športového nápoja zvoliť – či už hypotonický, izotonický, alebo hypertonický. Tieto nápoje sa od seba líšia osmolalitou, teda koncentráciou rozpustených častíc (sacharidov a sodíka) v roztoku, ktorá sa porovnáva s osmolalitou krvnej plazmy (približne 280–300 mOsm/kg). Práve tento parameter určuje smer pohybu vody cez črevnú stenu a rýchlosť vyprázdňovania žalúdka – a rozhoduje tak o tom, ako rýchlo telo vstrebe tekutiny aj energiu.
1. Ako sa absorbuje voda v ľudskom tele a čo znamená hydratácia?
K absorpcii vody dochádza z 99 % v tenkom čreve, pričom najväčšia časť (približne 72 %) sa vstrebáva hneď v jeho počiatočnej časti – v dvanástniku (duodenum), a ďalej v lačníku (jejunum). Tento presun prebieha celkom pasívne na základe jednoduchých fyzikálnych zákonov osmózy:
Hydratácia tela vyjadruje stav dynamickej rovnováhy medzi príjmom a stratou tekutín. Pri intenzívnom cvičení v horúčave môže telo potom stratiť obrovské množstvo vody a dehydrovať sa.
2. Ako sa absorbujú sacharidy a sodík a čo to má spoločné s typmi nápojov?
Sacharidy sa v tenkom čreve nevstrebávajú voľnou difúziou ako voda, ale vyžadujú špecifické transportné bielkoviny (prenášače) v membráne črevných buniek. Glukóza (a galaktóza) sa cez črevnú stenu prenáša pomocou aktívneho transportéra SGLT1, ktorého funkcia je stopercentne závislá na súčasnom naviazaní a prenose sodíka. Naproti tomu fruktóza sa vstrebáva odlišnou cestou – uľahčenou difúziou cez transportér GLUT5, ktorý na sodíku nezávisí. Akonáhle sa tieto jednoduché cukry dostanú dovnútra bunky, prechádzajú spoločne do krvného obehu cez bazolaterálnu membránu pomocou prenášača GLUT2.
Vstrebávanie sodíka prebieha tak pasívne, ako aj aktívne. Aktívny transport sodíka z lúmenu čreva do krvi je poháňaný sodíkovo-draselnou pumpou (Na+/K+ ATPase) na bazolaterálnej membráne bunky, ktorá neustále odčerpáva sodík z bunky preč a tým vo vnútri udržuje nízku koncentráciu sodíka. Kľúčové je, že podstatná časť sodíka sa vstrebáva v tesnom spojení s glukózou práve cez spoločný prenášač SGLT1.
Celkový počet častíc (osmolalita) ako kľúč k pohybu vody
Každý voľný ión sodíka, molekula glukózy alebo molekula fruktózy sa v čreve správa ako jedna samostatná, osmoticky aktívna častica. Voda v ľudskom tele nemá žiadny aktívny prenášač a črevnou stenou prechádza celkom pasívne osmózou – to znamená, že vždy automaticky nasleduje smer s vyšším počtom rozpustených častíc (vyššou osmolalitou), aby koncentráciu na oboch stranách vyrovnala.
3. Čo je to osmolalita a záleží na nej?
Osmolalita vyjadruje koncentráciu rozpustených častíc (solutov) v jednom kilograme vody (mOsm/kg) a je definovaná výhradne celkovým počtom samostatne rozpustených častíc (iónov a molekúl) v roztoku, nie ich veľkosťou či hmotnosťou. V praxi sa často zamieňa s osmolaritou, ktorá udáva počet častíc na jeden liter roztoku, pričom princíp zostáva rovnaký.
Pre športovca môže byť práve osmolalita nápoja dôležitým parametrom, pretože priamo určuje rýchlosť vyprázdňovania žalúdka a smer pohybu vody v čreve.
Čo sa stane, keď sú sily vyrovnané — izotonický stav?
Keď vypijete izotonický nápoj, osmolalita v čreve je v podstate rovnaká ako osmolalita v krvi (okolo 290 mOsm/L). Na štarte je teda sila na oboch stranách lana vyrovnaná. Žiadna strana neťahá vodu k sebe násilím len na základe počiatočného osmotického tlaku.
V tomto momente ale do hry vstúpia aktívne prenášače SGLT1. Tieto prenášače začnú aktívne brať glukózu a sodík z čreva a pumpovať ich cez stenu do črevných buniek a následne do krvi. Týmto aktívnym prenosom sa stane kľúčová vec: prenášače presunú častice z čreva do krvi → tým okamžite vytvoria novú lokálnu prevahu častíc na strane krvi → voda na túto novú prevahu okamžite zareaguje a začne sa plynulo vstrebávať za nimi (solvent drag).
Izotonický roztok je dokonale vyvážený kompromis. Tým, že je na začiatku osmoticky vyrovnaný s krvou, tráviaci trakt nemusí s vodou nijako bojovať, žalúdok sa nemusí zdržiavať riedením a akonáhle sa spustí aktívny transport cukru a sodíka, voda sa s nimi doslova „zvezie" priamo do krvného obehu. Vy tak získate ako rýchlu hydratáciu, tak aj optimálnu dávku energie pre svaly bez rizika, že by sa voda začala pohybovať opačným smerom.
4. Hypotonický, izotonický a hypertonický nápoj
Podľa hodnoty osmolality voči krvnej plazme delíme športové nápoje do troch základných kategórií:
menej častíc
viac častíc
do krvného obehu
rovnako častíc
rovnako častíc
vtiahne vodu za sebou
viac častíc
menej častíc
z krvi do čreva!
5. Prečo môžem vypiť viac sacharidov s maltodextrínom ako s glukózou?
Osmolalita roztoku je určená výhradne počtom rozpustených molekúl (častíc) v objeme, nie ich fyzickou hmotnosťou.
6. Prečo je dobré zapiť gél vodou namiesto športového nápoja?
Energetické gély sú v podstate extrémne koncentrované sacharidové roztoky, v lepšom prípade sú navrhnuté ako izotonické (maltodextrín), v horšom hypertonické (glukóza).
7. Ako sa vyššie spomenuté poznatky dajú využiť v praxi?
V praxi najviac záleží na konkrétnej hydratačnej a nutričnej stratégii športovca. Vo všeobecnosti sa odporúča držať sa izotonickej alebo hypotonickej osmolality z dôvodov, ktoré sme spomenuli v úvode článku. Aj keď sú hypotonické nápoje najefektívnejšie z hľadiska hydratácie (Rowlands et al., 2022), v kontexte dlhého preteku, kde sa spoliehame napríklad na energetické gély, sa všetko v žalúdku aj tak zmieša. Preto je dobré napríklad vždy energetické gély alebo tyčinky zapíjať čistou vodou, aby sme tonicitu dostali na čo najnižšiu úroveň.
Keď si napríklad vezmeme jazdca na Tour de France, tak väčšinou používajú rôzne zdroje sacharidov (izotonické nápoje, gély, chews, tyčinky a pod.). Dôležité je, aby pomer sacharidov vždy bol u každého produktu rovnaký napr. 2:1, tzv. „mix and match" a zároveň v snahe zabezpečiť si lepšiu hydratáciu cez hypertonický nápoj nepresiahli naplánovaný príjem sacharidov za hodinu.
Praktické odporúčania podľa dĺžky výkonu:
Praktický návod: ako pripraviť nápoj z hyve Energy Drink
Každá dávka hyve Energy Drink obsahuje 30 g sacharidov (20 g maltodextrín + 10 g fruktóza, pomer 2:1) a 200 mg sodíka. Jednoduché riedenie do bidónu vám umožní presne nastaviť osmolalitu podľa podmienok a dĺžky výkonu:
Ako by mal vyzerať dobrý športový nápoj počas výkonu?
Na základe vedeckých odporúčaní pre hydratáciu a dopĺňanie energie pri vytrvalostnej záťaži by mal ideálny športový nápoj spĺňať nasledujúce kritériá:
Záver pre športovcov
Voľba správneho športového nápoja má priamy dopad na výkon. Kľúčovým parametrom je osmolalita, ale ešte dôležitejšia je koncentrácia sacharidov: tá rozhoduje o tom, ako rýchlo sa žalúdok vyprázdni a či voda poputuje do svalov alebo naopak z krvi do čreva.
Veda je v tomto ohľade jasná: najrýchlejšiu hydratáciu zabezpečuje koncentrácia okolo 3–4 % sacharidov — tento slabý roztok hydratuje telo rýchlejšie ako čistá voda, pretože aktivuje prenášače SGLT1, ktoré vodu aktívne nasávajú (Jeukendrup, 2009). Štandardná izotonická 6% koncentrácia je dobrým kompromisom pre výkony, kde potrebujete zároveň dopĺňať energiu. Akonáhle prekročíte 8 %, vstrebávanie vody sa spomaľuje a pri citlivom žalúdku alebo extrémnom teple riskujete zažívacie ťažkosti.
Gély vždy zapite čistou vodou, nikdy izotonickým nápojom. Rôzne zdroje sacharidov používajte v štýle "mix and match", aby ste sa nedostali nad celkový natrénovaný príjem sacharidov za hodinu (napr. ak máte natrénované na 60 g sacharidov/hodina, a použijete dva gély, už by ste nemali prijímať ďalšie sacharidy z nápoja a spoliehať pre hydratáciu len na vodu.
A nakoniec – aj ten najlepší nápoj vám nepomôže, pokiaľ vaše črevá na vyšší príjem sacharidov nie sú zvyknuté. Gut training je preto rovnako dôležitá súčasť prípravy na preteky ako tréning samotný.
- Rowlands DS, Kopetschny BH, Badenhorst CE. (2022). The Hydrating Effects of Hypertonic, Isotonic and Hypotonic Sports Drinks and Waters on Central Hydration During Continuous Exercise: A Systematic Meta-Analysis and Perspective. Sports Med, 52(2):349–375.
- Jeukendrup A, Gleeson M. (2025). Sport nutrition (4th ed.). Human Kinetics.
- Jeukendrup, A.E., Currell, K., Clarke, J. et al. Effect of beverage glucose and sodium content on fluid delivery. Nutr Metab (Lond) 6, 9 (2009). https://doi.org/10.1186/1743-7075-6-9
Komentáre (0)
U tohto článku nie sú žiadne komentáre. Zanechajte komentár ako prvý!