Silový tréning je základným stimulom pre rast svalovej hmoty, ale bez správnej výživy jeho efekt nikdy nebude maximálny. To, čo zješ v hodinách pred tréningom, ovplyvňuje nielen to, ako sa ti bude cvičiť, ale aj to, ako efektívne budú svaly po výkone regenerovať a rásť.
Výživa pred posilňovňou má dva kľúčové ciele:
- zaistiť dostatok energie (svalový glykogén)
- poskytnúť aminokyseliny pre syntézu svalových bielkovín .
Prečo na výžive pred tréningom záleží
Počas silového cvičenia telo využíva ako hlavný zdroj energie svalový glykogén – zásobnú formu sacharidov uloženú priamo vo svalových vláknach. Glykogén sa odbúrava hlavne pri opakovaných sériách strednej až vysokej intenzity, kedy sa rýchlo spotrebúva energia z fosfokreatínu a nastupuje anaeróbna glykolýza.
Celkové vyčerpanie glykogénu je však relatívne malé v porovnaní s vytrvalostným výkonom. Zásoby sa po bežnom tréningu znižujú približne o 20–40 % , ale lokálne – v konkrétne zaťažených svaloch – môže byť pokles výraznejší. Pokiaľ však športovec trénuje často, má objemné tréningy, alebo je v nízkosacharidovej fáze, môže sa tento nedostatok prejaviť ako pokles výkonu či nižší počet opakovaní.
Koľko bielkovín a sacharidov jesť?
Pre optimálny výkon a následnú regeneráciu sa odporúča:
-
Bielkoviny: približne 0,4 g/kg hmotnosti v jednom jedle
(teda cca 28 g pre 70kg športovcov) -
Sacharidy: zhruba 1–3 g/kg hmotnosti (70–210 g pre 70kg športovcov),
podľa dĺžky a náročnosti tréningu
Táto kombinácia:
zaisťuje plynulý prísun energie,
znižuje rozpad svalových bielkovín,
-
a podporuje anabolickú odpoveď po výkone.
Načasovanie jedla pred silovým tréningom
Jedlo pred tréningom malo byť konzumované zhruba 1-4 hodiny pred výkonom . Toto rozmedzie umožňuje dostatočné strávenie jedla a vstrebanie živín. Čím kratší je čas do tréningu, tým menšie a ľahšie jedlo by malo byť. Nižšie v tabuľke sú príklady jedál podľa času, ktorý ti zostáva do tréningu – neznamená to teda, že by si mal jesť vo všetkých týchto intervaloch, ale že si zvolíš jeden variant podľa času, ktorý máš k dispozícii.
| Čas pred tréningom | Odporúčaný príjem | Príklady jedál | Cieľ |
|---|---|---|---|
| 2–3 h | 1–2 g sacharidov/kg + 0,4 g bielkovín/kg | Ryža s kuracím mäsom a zeleninou Ovsená kaša s mliekom a ovocím |
Doplnenie glykogénu a aminokyselín |
| 1–2 h | 0,5–1 g sacharidov/kg + 0,3–0,4 g bielkovín/kg | Smoothie (mlieko, banán, whey proteín) Toast s tvarohovým syrom a medom |
Ľahké jedlo na udržanie energie bez pocitu plnosti |
| 30–60 min | 30–60 g sacharidov + 20–25 g bielkovín | Whey proteín + banán Jogurt + datle |
Rýchlo dostupná energia a aminokyseliny |
| < 30 min | 15–30 g sacharidov + 10–15 g bielkovín | Malý proteínový nápoj Banán alebo iónový nápoj so sacharidmi |
Okamžitý zdroj energie pri rannom tréningu |
Pokiaľ si mal plnohodnotné jedlo v rozmedzí 1–3 hodiny pred tréningom , telo už má k dispozícii dostatok energie aj aminokyselín, ktoré sa do krvi uvoľňujú postupne. V takom prípade nie je nutné dopĺňať ďalšie jedlo tesne pred cvičením – ani v tekutej podobe.
Malý snack alebo proteínový nápoj má význam hlavne vtedy, ak:
-
trénuješ ráno po dlhšej pauze bez jedla
si mal nízkosacharidové jedlo počas dňa ,
alebo cítiš, že máš nízku energiu pred výkonom.
Inak platí, že príliš časté jedenie tesne pred tréningom môže naopak zhoršiť komfort aj koncentráciu , pretože trávenie súťaží s prúdením krvi do pracujúcich svalov.
Hydratácia:
Hydratácia je dôležitá aj pre silový tréning - aj mierna dehydratácia môže znižovať svalovú silu a schopnosť sústrediť sa. Je lepšie piť priebežne počas dňa ako nárazovo tesne pred tréningom.
Fosfokreatín a regenerácia
Pri silovom tréningu je krátkodobým palivom predovšetkým fosfokreatín (PCr) – zásobná forma energie, ktorá rýchlo dopĺňa ATP počas prvých niekoľkých sekúnd intenzívnej práce. Zásoby fosfokreatínu sa vyčerpajú zhruba po 8 – 10 sekundách a plne sa obnovia v priebehu 2 – 5 minút – proces, ktorý závisí od prísunu kyslíka. Preto má aj dobrá aeróbna kondícia význam pre silový výkon – umožňuje rýchlejšiu regeneráciu medzi sériami a udržanie vyššej tréningovej intenzity.
Zásoby fosfokreatínu možno zvýšiť pomocou suplementácie kreatínom . Dlhodobý príjem (obvykle 3-5 g denne) vedie k zvýšeniu koncentrácie svalového kreatínu o 10-20%, čo znamená:
rýchlejšiu resyntézu ATP ,
dlhšie udržanie maximálneho výkonu v prvých sekundách série,
a efektívnejšiu regeneráciu medzi sériami .
Z hľadiska načasovania nie je nutné brať kreatín bezprostredne pred tréningom - dôležitá je skôr jeho pravidelná denná suplementácia , ktorá udržuje svalové zásoby nasýtené a pripravené na výkon.
Prečo sa vyhnúť tréningu "na lačno"
Tréning s nízkym glykogénom („low-carb“ alebo nalačno) môže znížiť schopnosť udržať objem tréningu a spomaliť rast svalov.
Pokiaľ cvičíš ráno, je vhodné si dať malé jedlo alebo shake obsahujúce bielkoviny a trochu sacharidov ešte pred tréningom.
Záver
Hlavné palivo: svalový glykogén
Hlavný stavebný prvok: aminokyseliny z bielkovín
Ideálna kombinácia: cca 0,4 g bielkovín/kg + 1–3 g sacharidov/kg
Kľúčové načasovanie: jedlo 1–3 h pred tréningom
Cieľ: udržať energiu, podporiť regeneráciu a maximalizovať rast svalov
Rast svalovej hmoty je možné dosiahnuť iba kombináciou adekvátneho silového tréningu a zodpovedajúceho príjmu bielkovín .
Zdroje:
- Burke LM, Hawley JA. Nutritional approaches to match fuel availability with training demands. Sports Med. 2018.
- Phillips SM, Van Loon LJC. Dietary protein for athletes: od requirements to optimum adaptation. J Sports Sci. 2011.
- Jeukendrup A. Periodizovaná výživa pre Athletes. Sports Med. 2017.
- Kerksick CM et al. International society of sports nutrition position stand: Nutrient timing. J Int Soc Sports Nutr. 2017.
- Ivy JL, Portman RJ. Nutrient Timing: Future of Sports Nutrition. 2004. str 33–50.
- Campbell B et al. International society of sports nutrition position stand: Protein and exercise. J Int Soc Sports Nutr. 2007.
- Kreider RB et al. ISSN exercise & sports nutrition review. J Int Soc Sports Nutr. 2010.
- Maughan RJ, Shirreffs SM. Nutrition for sport and exercise performance. Br J Nutr. 2012. str 12.
- Blomstrand E. Amino acids and central fatigue. Med Sci Sports Exerc. 2006.
Komentáre (0)
U tohto článku nie sú žiadne komentáre. Zanechajte komentár ako prvý!