Tekuté umelé sladidlo.

WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) zaradila v roku 2023 aspartám na zoznam potenciálnych karcinogénov. Táto kontroverzná téma sa vďaka tomuto kroku stala opäť veľmi aktuálnou a podnietila ďalšie debaty o škodlivosti umelých sladidiel, okolo ktorých sa objavujú aj po desiatkach rokov ich používania opodstatnené otázky, týkajú sa ich bezpečnosti. 1

Na konzumáciu umelých sladidiel siahame väčšinou v okamihu, keď sa snažíme obmedziť príjem cukru, ale zároveň sa nechceme vzdať sladkej chuti . Často vyberáme light, sugar free, či diét verziu výrobku, ktoré sú vo väčšine prípadov plné týchto chemických zlúčenín.

V nasledujúcom článku nájdete zhrnutie súčasných poznatkov o umelých sladidlách a ich prípadnej škodlivosti. Súvisia s tým aj odpovede na tieto otázky:

  • Čo sú umelé sladidlá a na akom princípe fungujú?
  • Ako prebieha ich výroba?
  • Aké umelé sladidlá sa používajú najčastejšie a na aké využitie?
  • Aké sú ale riziká ich dlhodobého užívania?
Umelé sladidlá vo vrecúškach.

Čo sú umelé sladidlá a ako fungujú?

Umelé sladidlá sú synteticky vyrobené náhrady cukru . Keďže neobsahujú takmer žiadne kalórie, bývajú hojne využívané v potravinárskom priemysle. Tomu ide predovšetkým o znižovanie ceny , ale hlavne aj o redukciu počtu kalórií . Ich sladivosť je oproti cukru v mnohých prípadoch vyššia v rádoch stoviek aj tisícok.

To, že neobsahujú žiadne kalórie znamená, že nemajú ani žiadnu výživovú hodnotu az tohto hľadiska nie je žiadny dôvod na ich konzumáciu.

Princíp ich funkcie spočíva v tom, že sa molekuly umelých sladidiel naviažu na receptory na jazyku , a keďže sú podobne stavané ako molekuly sacharidov , zapadnú do rovnakého receptora, a my cítime sladkosť .

Keďže majú umelé sladidlá výraznejšie vyššiu sladivosť ako bežný cukor, môže dôjsť k nadmernej stimulácii chuťových receptorov , čo môže ovplyvňovať naše vnímanie chuti jedla (tzn. obmedzujeme tak vnímanie prirodzených chutí). Preto nám postupom času môže pripadať napr. zelenina či vajcia menej chutná a my budeme podvedome vyhľadávať umelo ochutené potraviny/nápoje na úkor vysoko výživných prirodzených potravín.

Umelé sladidlá - sacharíny.

Ako sa umelé sladidlá vyrábajú?

Ako už slovo „umelá“ v nadpise napovedá, sladidlá sú vyrábané chemickými procesmi v laboratóriách. Napr. sukralóza sa vyrába chlórovaním sacharózy, kedy po dlhom syntetickom procese vznikne v tejto zlúčenine superodolná kovalentná väzba , ktorá sa nachádza v mineráloch či horninách. Naše telo nemá enzymatickú výbavu na rozloženie tejto väzby, pretože v prirodzenej potrave máme medzi atómami väzbu vodíkovú.

Aspartám je zase chemicky metylester dipeptidu , tj zlúčenina tvorená dvoma aminokyselinami (v tomto prípade kyselina L-asparagová a L-fenylalanín). Za vysoko kyslých či zásaditých podmienok dochádza práve k hydrolýze aspartámu. Najprv sa uvoľní metanol a následne sa štiepi peptid. Práve vznik metanolu je obavou niektorých lekárov , pokiaľ ide o zdravotnú nezávadnosť aspartámu.

Acesulfam K je vyrábaný metyláciou oxatiazínu uhoľnatého, následne kryštalizáciou a miešaním s draselným hydroxidom.

Ako je možné z týchto príkladov vidieť, za každým sladidlom je zložitý chemický proces jeho výroby.

Chemický proces tvorby umelého sladidla.

Aké umelé sladidlá sa používajú najčastejšie a na aké využitie?

V názve každého umelého sladidla, ktoré si tu popíšeme, bude použitá aj jeho skratka Exxx, pod ktorou sa môže skrývať v zložení, ktoré musí byť zo zákona uvedené na obale potraviny. Toto označenie udeľuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) .

  • ASPARTAM (E951) - j ak sme si popísali vyššie, aspartám je chemická zlúčenina skladajúca sa z aminokyselín fenylalanínu a kyseliny asparagovej, ktorá je 200 x sladšia ako cukor. V našich telách je po požití metabolizovaný ako bielkovina, kedy pri tejto metabolizácii vzniká malé množstvo toxického metanolu. Ďalším z jeho metabolitov je fenylalanín, ktorý je nevhodný pre osoby trpiace fenylketonúriou , kedy telo nevie túto aminokyselinu odbúrať. Nie je vhodný na pečenie, pretože pri zahriatí sa rozpadá na základné zložky a stráca svoju sladivosť. Preto ho vo väčšine produktov nájdete spolu s acesulfámom K , s ktorých sa veľmi často kombinuje. Je často používaný do žuvačiek, coly light či topingových sirupov. Ako sme písali už v úvode, WHO ho zaradila na zoznam potenciálnych karcinogénov. Aspartám v potravinách začína nahrádzať nová látka NEOTAM (E961), ktorú môžu konzumovať aj osoby trpiace fenylketonúriou.
  • ACESULFAM K (E950) – táto chemická zlúčenina sa vyznačuje horkou chuťou, preto býva acesulfam K kombinovaný s inými umelými sladidlami, často práve s aspartámom. K v názve znamená draslík , ktorý sa používa pri jeho chemickej syntéze. Toto sladidlo nájdeme často v cole, cukríkoch, ale napríklad aj v stále viac ospevovaných proteínových pudingoch a jogurtoch .
  • SUKRALÓZA (E955) – je sladidlo, ktoré sa predáva pod názvom SPLENDA. U osôb, ktoré nekonzumujú umelé sladidlá pravidelne, môže sukralóza zvýšiť hladinu krvného cukru a hladinu inzulínu až o 20%. 2 Často sa vyskytuje v sladkostiach, v pekárskych produktoch, zero kvapkách, či zero sirupoch.
  • SACHARIN (E954) je najznámejšie sladidlo pre diabetikov . Ako acesulfam K, aj sacharín je horkastý a opäť sa často kombinuje s inými typmi sladidiel. Ide o najviac toxikologicky preskúmanú látku, ktorá sa používala už počas vojny.
  • CYKLAMÁT SODNÝ (E952) – toto sladidlo je iba asi 40 x sladšie ako cukor, čo znamená, že sa často používa vo väčšom množstve, aby sa dosiahlo jeho účinku. Na jeho výrobu sa používa cyklohexamín , ktorý sa využíva aj ako prípravok proti hmyzu a korózii, či pri výrobe plastov. Táto látka je dokonca zakázaná aj v USA, v SR je však povolená.

Využitie týchto sladidiel stavia hlavne na zníženie energetickej hodnoty potravín , pri výrobe potravín pre diabetikov, či kvôli prevencii tvorby zubného kazu – tu však pozor, aj keď je v nápojoch použité umelé sladidlo, kazy môžu spôsobiť organické kyseliny, ktoré sú v nápojoch prítomné!

Vhodnou alternatívou vyššie spomínaných umelých sladidiel sú prírodné sladidlá na báze STEVIOL-GLYKOSIDOV (E960), ktoré sa získavajú fyzikálno-chemickým procesom z rastliny Stevie . Spôsob výroby je ošetrený nariadením EÚ č. 231/2012. 3 Je 200 x sladší ako cukor, neprispieva k tvorbe zubného kazu a je vhodné pre diabetikov aj pre osoby trpiace fenylketonúriou . Veľká prednosť tohto sladidla je , že sa vyrába iba z prírodných zdrojov , ktoré nie sú nijak chemicky upravené .

Dávkovanie tekutého umelého sladidla do kávy.

Aké sú riziká dlhodobého užívania?

Ako jedno z najväčších rizík dlhodobej konzumácie by som považovala to, že neexistujú jednoznačne vypovedajúce štúdie o týchto sladidlách. Štúdie bývajú vykonané na zvieratách vo veľmi nadmerných dávkach - pre predstavu sa jedná o ekvivalent vypitia asi 2 000 plechoviek coly light za deň.

Ďalšie veľké riziko vidím v pôsobení sladidiel na črevný mikróbiom. Veľa štúdií na túto tému nie je, avšak keď si uvedomíme, že sladidlá sa v tenkom čreve , kde sa vstrebáva väčšina živín, nevstrebávajú , ale prechádzajú vo viac-menej nezmenenej forme až do čreva hrubého , tak práve tam môžu pôsobiť na črevný mikrobióm.

Do úvahy by sme tiež mali brať to, že aj po xx rokoch tvrdení o bezpečnosti, bol aspartám nedávno zaradený do potenciálnych karcinogénov WHO. Niektorí jedinci môžu tiež vykazovať pri nadmernej konzumácii aspartámu bolesti hlavy či depresie.

Sukralóza môže zase vo vyšších dávkach (napr. pokiaľ si dáme do kaše zero kvapky, dosladíme ešte navyše zero sirupom ak tomu si dáme dva litre ochutenej vody) spôsobovať problémy s trávením.

Tiež si musíme uvedomiť, že pokiaľ sa človek o svoje telo chce dobre starať, jeho mantrou by mala byť predovšetkým vhodná vyvážená strava, ktorá obsahuje čo najmenej priemyselne spracovaných potravín. A v súhrne vyššie sme mohli vidieť, že tieto sladidlá sa pridávajú najviac práve do vysoko priemyselne spracovaných potravín .

Záverom

Čo pre svoje telo môžeme v tejto oblasti urobiť je minimálne to, že sa postupne začneme učiť odvykať sladkej chuti , pretože každý človek je jedinečný a každý z nás môže mať rôzne typy reakcií na umelé sladidlá. Preto je najlepšie používať zdravý rozum a uprednostňovať pestrú stravu. Na pitie preferujme čistú vodu či nesladené čaje a na dennej báze si nedopriavajme liter coly light, či iných ochutených vôd. Pokiaľ nám sladká chuť veľmi chýba, čítajme zloženie potravín a hľadajme prírodné alternatívy, ako napríklad steviu.


Zdroje

  1. https://www.who.int/news/item/14-07-2023-aspartame-hazard-and-risk-assessment-results-released
  2. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/23633524
  3. https://www.ferpotravina.cz/zoznam-ecek/E960

Najnovšie príspevky

Táto sekcia momentálne neobsahuje žiadny obsah. Pridajte obsah do tejto sekcie pomocou bočného panela.