Umelé sladidlá - bezpečnosť a riziká

V roku 2023 Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zaradila sladidlo aspartám na zoznam možných karcinogénov (Group 2B) – teda látok, u ktorých existujú obmedzené dôkazy o karcinogenite u ľudí , ale nie dostatočné na potvrdenie priamej príčinnej súvislosti.
Tento krok znovu otvoril debatu o bezpečnosti umelých sladidiel , ktoré sa používajú už viac ako pol storočia. Hoci pomáhajú znižovať príjem cukru, výskumy ukazujú, že ich účinky na zdravie nie sú jednoznačné.

Prečo po nich niektorí ľudia siahajú

Umelé sladidlá využívame vtedy, keď chceme obmedziť cukor, ale zachovať sladkú chuť . Nájdeme ich v nápojoch typu light alebo zero , v žuvačkách, proteínových pudingoch i sirupoch.
Ide o chemicky vytvorené látky s mnohonásobne vyššou sladivosťou ako sacharóza – a často aj s nulovou kalorickou hodnotou.

Čo sú a ako fungujú

Umelé sladidlá sú syntetické náhrady cukru , ktoré sa viažu na rovnaké chuťové receptory na jazyku ako sacharidy. Vďaka tomu vyvolávajú sladký vnem bez toho, aby dodala významnú energiu.
Ich veľmi vysoká sladivosť ale môže narúšať vnímanie prirodzených chutí – mozog si zvykne na intenzívnu sladkosť, a bežné potraviny potom môžu pôsobiť „málo sladko“.

Ako sa vyrábajú

Každé sladidlo má vlastný chemický proces výroby. Tu uvedieme zopár príkladov:

• Aspartám (E951) – metylester dipeptidu tvoreného L-asparagovou kyselinou a L-fenylalanínom. Pri rozklade vzniká aj malé množstvo metanolu , avšak hlboko pod toxickým prahom.

• Sukralóza (E955) – vzniká chlórovaním sacharózy . Väčšina látky sa nevstrebáva a odchádza z tela nezmenená.

• Acesulfam K (E950) – syntetizuje sa metyláciou oxatiazínu a neutralizáciou draslíkom. Často sa kombinuje s aspartámom, aby sa vyrovnala horká dochuť.

Najčastejšie používané umelé sladidlá

Sú bezpečné?

Aktuálne nie sú súčasné dôkazy dostatočne silné, aby preukázali, že by bežné množstvo aspartámu alebo iných povolených sladidiel malo karcinogénny účinok.

• „Dávka robí jed“: bežný človek by musel vypiť približne 17–18 plechoviek diétnej coly denne , aby sa dostal na hranicu prijateľného denného príjmu (ADI).

• Observačné štúdie nie sú kauzálne: štúdie, ktoré našli súvislosť (koreláciu) s rakovinou, nedokazujú príčinu (kauzalitu) – môžu byť ovplyvnené ďalšími faktormi (strava, životný štýl).

• EFSA aj FDA stále potvrdzujú, že aspartám a ďalšie sladidlá sú bezpečné v rámci povoleného ADI .

Riziká dlhodobej konzumácie

Na základe aktuálnych poznatkov je potrebné brať do úvahy tri hlavné oblasti:

1. Črevný mikrobióm – niektoré sladidlá môžu meniť zloženie črevnej mikroflóry, čo môže ovplyvniť glukózovú toleranciu a metabolizmus.

2. Chuťová adaptácia – častý kontakt s extrémnou sladkosťou znižuje citlivosť na prirodzene sladké potraviny.

3. Kompenzácia kalórií – ľudia, ktorí pijú „zero“ nápoja, môžu podvedome zvýšiť príjem kalórií z iných zdrojov.

Zatiaľ neexistujú presvedčivé dôkazy , že by bežná konzumácia umelých sladidiel spôsobovala rakovinu, obezitu či metabolický syndróm – ale ani že by ich dlhodobé užívanie bolo úplne bez rizika.

Prírodné alternatívy

Steviol-glykozidy (E960) sú prírodné sladidlá získavané z rastliny Stevia rebaudiana . Sú približne 200× sladšie ako cukor , neobsahujú kalórie a sú vhodné aj pre diabetikov .

Podľa prehľadovej štúdie Ruiz-Ojeda et al. (2019) sa steviol-glykozidy nevstrebávajú v tenkom čreve , ale až v hrubom, kde ich črevné baktérie rozkladajú na steviol . Tento proces môže mierne ovplyvniť zloženie črevného mikrobiomu , najmä baktérie rodu Bacteroides , ktoré sa podieľajú na ich štiepení.
Tieto zmeny sú ale veľmi malé a klinicky nevýznamné a vplyv stévie na črevnú mikrobiotu zatiaľ nebol dostatočne preskúmaný .

Oproti niektorým syntetickým sladidlám – napríklad sacharínu či sukralóze , ktoré môžu mikrobióm narušovať výraznejšie – sa stevia javí ako šetrnejšia voľba . Napriek tomu je vhodné dodržiavať odporúčaný denný príjem (ADI) 4 mg/kg telesnej hmotnosti , ktorý stanovila Európska komisia.

Zhrnutie a odporúčanie

Umelé sladidlá môžu byť užitočným nástrojom, ak sa snažíš obmedziť príjem cukru a udržať stabilnú telesnú hmotnosť . Pomáhajú znižovať energetický príjem, neovplyvňujú priamo hladinu glukózy a môžu uľahčiť prechod od presladených nápojov k vyváženejšej strave.

Na druhú stranu nie sú bez limitov . Častá konzumácia silne sladkých produktov môže narúšať prirodzené vnímanie chuti , ovplyvniť črevný mikróbiom a viesť k kompenzácii kalórií – teda k tomu, že človek „ušetrenú“ energiu jednoducho doženie inde.

Z dlhodobého hľadiska preto platí, že aj keď sú umelé sladidlá pri bežnom používaní považované za bezpečné , nie je vhodné sa na ne spoliehať ako na trvalé riešenie.

Pokiaľ máš z aspartamu alebo umelých sladidiel obavy, je možné obmedziť ich množstvo alebo ho nahradiť prírodnými neenergetickými sladidlami.

Zdroje

1. World Health Organization (2023): Aspartame hazardné a rizikové assessment results.

2. Mooradian AD, Smith M., Tokuda M. (2017): Úloha umelých a prírodných sladkostí v znížení zásobovania stolového cukru. Clinical Nutrition ESPEN, 21, 1-8.

3. Kosivá L., et al. (2024): Chronic Use of Artificial Sweeteners: Pros and Cons. Frontiers in Nutrition, PMC11435027.

4. Ruiz-Ojeda FJ, et al. (2019): Effects of Sweeteners on Gut Microbiot: Review of Experimental Studies and Clinical Trials. Advances in Nutrition, PMC6363527.