Kyselina D-asparágová (DAA), v tele sa vyskytujúca vo forme aspartátu, je aminokyselina, ktorá je častokrát prezentovaná ako prostriedok na zvýšenie energie a oddialenie únavy. Čo o nej ale skutočne hovorí moderná športová veda?
Čo je to aspartát?
Z hľadiska biochémie ide o neesenciálnu aminokyselinu. To znamená, že si ju naše telo dokáže samo syntetizovať a nie sme plne závislí na jej príjme z potravy. V organizme sa aspartát podieľa na rade kľúčových procesov, vrátane syntézy pyrimidínov (stavebných kameňov DNA a RNA) alebo ako medziprodukt v metabolických dráhach.
Hlavné sľuby: prečo ho športovci užívajú?
Doplnky stravy obsahujúce aspartát (často ako soli horčíka a draslíka) cielia predovšetkým na vytrvalostných športovcov. Medzi hlavné uvádzané tvrdenia patria:
Mechanizmus účinku: boj proti amoniaku
Teória za suplementáciou aspartátom vychádza z jeho úlohy v metabolizme dusíka. Aspartát je prekurzorom pre medziprodukty Krebsovho cyklu (TCA cyklu), ktorý je zodpovedný za produkciu energie v bunkách.
Predpokladalo sa, že zvýšený príjem aspartátu môže pomôcť znižovať hromadenie amoniaku v plazme počas intenzívneho cvičenia. Pretože zvýšená hladina amoniaku v krvi je úzko spojená s nástupom únavy, jeho eliminácia by teoreticky mala viesť k dlhšiemu a intenzívnejšiemu výkonu.
Čo na to hovorí veda? Realita vs. marketing
Napriek atraktívnym teoretickým predpokladom sú vedecké dôkazy o účinnosti aspartátu ako ergogénnej pomôcky veľmi slabé.
8 športovcov šliapalo na bicykli do vyčerpania pri intenzite 75–80 % VO2max. Dostali buď 6 g aspartátu (vo forme horčíkových a draselných solí), alebo placebo po dobu 24 hodín pred výkonom.
Záver pre športovcov
Aj keď je aspartát nevyhnutný pre správne fungovanie metabolizmu, jeho dopĺňanie vo forme suplementov na účely zvýšenia vytrvalosti je podľa aktuálneho vedeckého poznania neefektívne a neúčinné.
- Maughan RJ, Sadler DJ. (1983). The effects of oral administration of salts of aspartic acid on the metabolic response to prolonged exhausting exercise in man. Int J Sports Med, 4(2):119–123.
- Jeukendrup A, Gleeson M. (2025). Sport nutrition (4th ed.). Human Kinetics.
Komentáre (0)
U tohto článku nie sú žiadne komentáre. Zanechajte komentár ako prvý!