Suplementácia dusičnanmi sa stala jednou z najviac skúmaných tém modernej športovej vedy. Zatiaľ čo v minulosti boli dusičnany považované za len vedľajší produkt metabolizmu, dnes vieme, že zohrávajú kľúčovú úlohu v regulácii krvného obehu, svalovej kontrakcie a bunkovej energetiky. Hlavným prírodným zdrojom týchto látok v športovej výžive je šťava z červenej repy. Pozrime sa podrobne na konkrétne vedecké štúdie, ktoré skúmali vplyv dusičnanov na ľudské telo, a na reálne výsledky, ktoré športovci dosiahli.
Fyziologický mechanizmus: ako telo tvorí oxid dusnatý?
Dusičnany (NO3−) prijaté stravou sa po vstrebaní v tenkom čreve koncentrujú v našich slinných žľazách – do slín sa vylučuje približne 25 % požitého množstva. Baktérie v ústnej dutine následne tieto dusičnany redukujú na dusitany (NO2−). Po prehltnutí slín dochádza v kyslom prostredí žalúdka a následne v krvnom obehu k finálnej premene na oxid dusnatý (NO).
Tento proces premeny na NO je najúčinnejší v podmienkach nízkej dostupnosti kyslíka (hypoxia) a nízkeho pH. To sú presne podmienky, ktoré prirodzene nastávajú v intenzívne pracujúcom kostrovom svale. Celý reťazec – vrátane druhej, na kyslíku závislej dráhy cez L-citrulín – zhrňuje nasledujúca schéma:
Zjednodušená schéma metabolizmu dusičnanov a tvorby oxidu dusnatého (upravené podľa Jeukendrup & Gleeson, 2025).
Vedecké experimenty potvrdili, že ak športovec použije antibakteriálnu ústnu vodu, ktorá zahubí orálne baktérie, zvýšenie hladiny dusitanov v krvnej plazme po požití dusičnanov je drasticky utlmené.
Výsledky vedeckých štúdií
To, čo robí z dusičnanov úplný unikát, je ich schopnosť znížiť kyslíkovú „cenovku" submaximálneho cvičenia. Tento jav bol predtým v ľudskej fyziológii považovaný za viac-menej nemenný. Tu je prehľad kľúčových štúdií a ich výsledkov:
| Štúdia | Vzorka & protokol | Kľúčový výsledok |
|---|---|---|
| Larsen et al. 2007 |
9 športovcov · 3 dni dusičnan sodný 0,1 mmol/kg |
−5 % VO₂ · vyššia účinnosť svalov (19,7 → 21,1 %) |
| Bailey et al. 2009 |
8 mužov · 6 dní 5,6 mmol (0,5 l repy) |
+16 % čas do vyčerpania · −23 % pomalá komponenta VO₂ |
| Lansley et al. — beh 2011 |
6 dní · 6,2 mmol beh do vyčerpania |
+15 % čas do vyčerpania |
| Lansley et al. — časovka 2011 |
9 cyklistov · akútna dávka 6,2 mmol, 2,5 h predtým |
4 km: +2,8 % · 16,1 km: +2,7 % |
| Cermak et al. 2012 |
12 cyklistov · 6 dní 8 mmol |
10 km rýchlejšie (−0,2 min) · +6 W výkon |
Naprieč štúdiami sa opakuje rovnaký vzorec: nižšia spotreba kyslíka pri rovnakej práci, dlhší čas do vyčerpania a rýchlejšie časovky.
Čo sa deje vo vnútri svalu: tri bunkové adaptácie
Vedci nezostali len pri meraní času na dráhe, ale skúmali svalové bunky priamo pod mikroskopom a pomocou magnetickej rezonancie. Odhalili tri revolučné bunkové adaptácie:
| Bunková adaptácia | Zdroj | Kľúčový nález |
|---|---|---|
| Mitochondriálna úspora nižšia expresia ANT → menej úniku protónov |
Larsen et al. 2011 |
+19 % pomer P/O (viac ATP na kyslík) |
| Lepšia práca s vápnikom ↑ kalsekvestrín 1 a DHP receptor |
Hernández et al. 2012 |
↑ Ca²⁺ vo vláknach typu II → rýchlejšia sila |
| Zvýšený prietok krvi prednostne do rýchlych vlákien typu II |
Ferguson et al. 2013 |
+38 % prietok krvi svalmi |
Tímové a intermitentné športy
Štúdia Wylie et al. (2013) potvrdila, že suplementácia dusičnanmi preukázateľne zlepšuje výkon aj v testoch, ktoré simulujú pohyb v tímových športoch (opakované šprinty s vysokou intenzitou a krátkym odpočinkom). To otvára dvere dusičnanom aj mimo čisto vytrvalostnej komunity (futbal, hokej, basketbal).
Ako dlho efekt vydrží – je potrebné suplementáciu cyklovať?
Športovci sa často pýtajú, či si telo na červenú repu nezvykne (nevytvorí si toleranciu), ak ju pijú dlhšiu dobu. Štúdia Vanhatalo et al. (2010) sledovala športovcov po dobu 15 dní nepretržitého užívania repy. Ukázalo sa, že zníženie spotreby kyslíka pri submaximálnej záťaži nastáva už 2,5 hodiny po prvej dávke a zostáva v absolútne rovnakej sile nezmenené po 5 aj po 15 dňoch. Telo si teda toleranciu nevytvára a dusičnany fungujú aj pri dlhodobej suplementácii.
Vzťah dusičnanov k VO2max a redefinícia vytrvalostného výkonu
Tradičný model vytrvalostného výkonu (Coyle, 1995) stojí na troch pilieroch: maximálnej spotrebe kyslíka (VO2max) ako absolútnom strope aeróbneho systému, frakčnom využití VO2max (udržateľné percento tohto stropu bez akumulácie laktátu) a ekonomike pohybu (množstvo kyslíka spotrebované na jednotku práce). Zatiaľ čo klasické tréningové metódy cielia primárne na navýšenie absolútneho stropu, suplementácia dusičnanmi prináša posun tým, že selektívne optimalizuje práve ekonomiku pohybu – vyvoláva tzv. lower oxygen cost.
Dusičnany preukázateľne znižujú spotrebu kyslíka pri submaximálnej konštantnej záťaži o približne 5 %, a to bez akéhokoľvek kompenzačného zapojenia anaeróbneho metabolizmu (pH aj laktát zostávajú stabilné). Tento unikátny jav je sprostredkovaný dvoma bunkovými mechanizmami:
Zvýšenie mitochondriálnej účinnosti: Larsen et al. (2011) preukázal, že dusičnany znižujú expresiu mitochondriálneho proteínu ANT (adenín-nukleotidovej translokázy) na vnútornej mitochondriálnej membráne, čo obmedzuje únik (leak) protónov. Výsledkom je 19% nárast pomeru P/O (množstvo syntetizovaného ATP na spotrebovaný kyslík), ktorý tesne koreluje (r = −0,80) so znížením celkovej spotreby kyslíka pri cvičení.
Zníženie energetických nárokov kontrakcie: Dusičnany preukázateľne šetria zásoby svalového fosfokreatínu (PCr) a tlmia hromadenie únavových metabolitov, ako sú ADP a anorganický fosfát (Pi). Tým sa znižuje množstvo ATP potrebné na vyvinutie svalovej sily – okrem iného nižšími energetickými nárokmi vápnikovej pumpy.
Praktický suplementačný protokol
Účinná dávka: Ideálna ergogénna dávka sa pohybuje medzi 6 až 8 mmol (cca 370 až 500 mg) dusičnanov. Vyššie dávky ako 16 mmol už neprinášajú žiadne ďalšie zlepšenie.
Časovanie: Zatiaľ čo hladina dusičnanov v krvi stúpa rýchlo, kľúčové dusitany vrcholia až za 2 až 3 hodiny po požití. Šťavu alebo koncentrát je preto nutné vypiť s týmto predstihom.
Akútne vs. chronické dávkovanie: Pri bežných rekreačných športovcoch funguje aj jednorazová akútna dávka pred pretekmi. Avšak u vysoko trénovaných a elitných vytrvalcov (VO2max > 60 ml/kg/min) jednorazová dávka často zlyháva. Aby u nich došlo k proteínovým adaptáciám v mitochondriách, je nevyhnutný chronický protokol trvajúci 3 až 15 dní.
Štandardizovaný koncentrát, ktorý rieši tri najväčšie slabiny klasickej repovej šťavy:
Špecifiká suplementácie dusičnanmi u elitných športovcov
Aplikácia diétnych dusičnanov u vysoko trénovaných a elitných vytrvalcov (typicky VO2max > 60–70 ml/kg/min) predstavuje špecifickú výzvu kvôli tzv. efektu stropu (ceiling effect) – títo jedinci majú fyziologické systémy už maximalizované. Klinické štúdie u nich po akútnej dávke často nezaznamenali ani zníženie spotreby kyslíka, ani zlepšenie výkonu; potvrdil to napríklad Peacock et al. (2012) u elitných bežcov na lyžiach (VO2max ≈ 70 ml/kg/min) alebo Bescós et al. (2012) u trénovaných triatlonistov a cyklistov. Tento utlmený (blunted) ergogénny efekt má niekoľko tréningových príčin:
Zvýšená endogénna produkcia NO: Elitní športovci vykazujú prirodzene vysokú aktivitu syntázy oxidu dusnatého (NOS) a vyššie bazálne hladiny dusitanov v plazme.
Vysoká kapilarizácia svalu: Hustá kapilárna sieť zaisťuje vynikajúcu svalovú perfúziu a oxygenáciu počas submaximálnej záťaže. Keďže redukcia dusitanov (NO2−) na aktívny NO prebieha dominantne v podmienkach lokálnej hypoxie a nízkeho pH, vysoká dostupnosť kyslíka u trénovaných svalov túto dráhu prirodzene potláča.
Distribúcia svalových vlákien: Dusičnany selektívne ovplyvňujú kontraktilitu a prekrvenie rýchlych vlákien typu II – elitní vytrvalci majú avšak svalstvo tvorené prevažne (často z viac ako 80–90 %) pomalými vláknami typu I.
Prelom v časovkách a význam individuality. Napriek týmto limitom systematický prehľad a metaanalýza Silva et al. (2023), zameraná výhradne na elitných športovcov, preukázala, že akútna suplementácia dusičnanmi vedie k štatisticky významnému skráteniu času v časovkách (against-the-clock testy) – najkonzistentnejšie u cyklistov a pri podaní vo forme šťavy z červenej repy (BRJ). Kľúčom k pochopeniu je extrémna individuálna variabilita: Wilkerson et al. (2012) pri 50-míľovej časovke síce nenašiel celkový skupinový efekt, ale objavil veľmi tesnú koreláciu (r = −0,83) medzi individuálnym nárastom plazmatických dusitanov po repe a zrýchlením výsledného času (koncept responders vs. non-responders).
Na prekonanie biologickej rezistencie je u elitných atlétov nevyhnutné siahnuť po chronických nasýtených protokoloch (3–15 dní), vyšších dávkach (8 mmol / 500 mg dusičnanov) a cieliť na intenzívne anaeróbne fázy výkonu – rozhodujúce úniky, surges a finiš.
Bezpečnosť a zdravie
Vedecké autority varujú pred užívaním čistých dusičnanových či dusitanových solí kvôli riziku toxicity a vzniku methemoglobinémie (Lundberg et al. 2011). Naopak podľa expertov je konzumácia prírodnej šťavy z červenej repy veľmi nepravdepodobne nebezpečná (Jones et al. 2011; Lundberg et al. 2011). Zelenina totiž prirodzene obsahuje vysoké množstvo antioxidantov (napr. vitamín C) a polyfenolov, ktoré v žalúdku spoľahlivo blokujú vznik potenciálne karcinogénnych nitrozamínov (Mirvish et al. 1998).
Sfarbenie moču (beetúria). U časti ľudí (približne 10–14 % populácie) môže červená repa neškodne sfarbiť moč či stolicu do ružova až červena. Ide o tzv. beetúriu, ktorú spôsobujú prírodné farbivá repy (betalaíny) – nie je to známka žiadneho zdravotného problému a akonáhle sa pigmenty vylúčia, farba sama zmizne.
Kombinácia dusičnanov a L-citrulínu: maximálna synergia dvoch dráh
Ak hľadáte absolútne výkonnostné maximum, najnovšie štúdie ukazujú na mimoriadny prínos spoločného užívania dusičnanov a L-citrulínu. Ľudské telo produkuje oxid dusnatý (NO) dvoma nezávislými dráhami, ktoré sa navzájom dokonale dopĺňajú:
Tvorba NO z aminokyselín. L-citrulín sa v tele bezpečne premieňa na arginín a zásobuje túto dráhu. Funguje skvele v aeróbnych podmienkach s dostatkom kyslíka.
Zaisťujú ju diétne dusičnany z repy. Táto dráha sa naplno aktivuje práve vtedy, keď prvá dráha kvôli nedostatku kyslíka a okysleniu zlyháva (hypoxia, acidóza).
Štúdia na trénovaných triatlonistoch (Burgos et al., 2022)
V tejto 9-týždňovej randomizovanej, dvojito zaslepenej štúdii u trénovaných triatlonistov (VO2max ~59 ml/kg/min) vedci testovali kombináciu 3 g/deň L-citrulínu (CIT) + 2,1 g/deň extraktu z červenej repy (BR), 300 mg dusičnanov.
Ochrana hormonálneho profilu: Zatiaľ čo u skupín užívajúcich suplementy samostatne alebo placebo došlo v priebehu náročnej sezóny k poklesu testosterónu, kombinácia CIT + BR tomuto poklesu spoľahlivo zabránila.
Zníženie stresu a lepšia regenerácia: Kombinovaná skupina vykazovala významne nižšiu hladinu stresového hormónu kortizolu a zlepšenie pomeru testosterón/kortizol (T/C ratio), čo značí vynikajúci anabolický stav a ochranu svalovej hmoty pred rozpadom.
Reálny nárast výkonu: Triatlonisti v kombinovanej skupine (CIT+BR) dosiahli štatisticky najvyššie predĺženie prejdenej vzdialenosti v Cooperovom teste po 9 týždňoch suplementácie.
Presne tá kombinácia, o ktorej je reč vyššie – pokrýva obe dráhy tvorby oxidu dusnatého v jednom balení:
Záver pre športovcov
Dusičnany z červenej repy patria medzi hŕstku doplnkov, ktorých ergogénny účinok stojí na skutočne pevných vedeckých základoch – patria dokonca medzi päticu doplnkov stravy s najsilnejšou evidenciou pre výkon podľa konsenzu Medzinárodného olympijského výboru. Naprieč desiatkami štúdií sa opakuje rovnaký vzorec: nižšia kyslíková „cena“ pohybu, vyššia mechanická účinnosť svalu, dlhší čas do vyčerpania a merateľne rýchlejšie časy v časovkách. Nejde o efekt na úrovni štatistickej chyby – hovoríme o zlepšeniach v ráde jednotiek percent, čo je v cieľovej rovinke rozdiel medzi osobným rekordom a priemerným pretekom.
Pre prax si stačí zapamätať tri veci. Dávka: 6 až 8 mmol dusičnanov (zhruba 400–500 mg) je optimum, vyššie dávky už nič nepridajú. Načasovanie: dusitany v krvi vrcholia až 2–3 hodiny po požití, takže repu vypite s týmto predstihom, nie až na štarte. A ústne baktérie: v deň pretekov vynechajte antibakteriálnu ústnu vodu, inak si celý efekt sami zablokujete.
Rekreačný športovec vyťaží aj z jednej akútnej dávky pred pretekmi. Elitný vytrvalec s VO2max nad 60 ml/kg/min by mal siahnuť po chronickom protokole (3–15 dní), aby sa stihli rozbehnúť aj pomalšie bunkové adaptácie v mitochondriách. A ak chcete ísť na úplné maximum, kombinácia s L-citrulínom pokrýva obe dráhy tvorby oxidu dusnatého naraz – aeróbnu aj tú, ktorá nastupuje, keď už telu dochádza kyslík.
Červená repa nie je zázrak, ktorý z priemerného bežca urobí elitu. Je to ale jeden z mála legálnych, bezpečných a vedecky podložených spôsobov, ako z vlastného tela dostať o pár percent viac – a vo vytrvalostnom alebo výkonnostnom športe práve tieto percentá rozhodujú.
- Jones, A. M. (2014). Dietary nitrate supplementation and exercise performance. Sports Medicine, 44(Suppl 1), S35–45. doi:10.1007/s40279-014-0149-y
- Jeukendrup, A., & Gleeson, M. (2025). Sport Nutrition (4th ed.). Human Kinetics.
- Cermak, N. M., Gibala, M. J., & van Loon, L. J. (2012). Nitrate supplementation's improvement of 10-km time-trial performance in trained cyclists. Int J Sport Nutr Exerc Metab, 22, 64–71.
- Larsen, F. J., Weitzberg, E., Lundberg, J. O., et al. (2007). Effects of dietary nitrate on oxygen cost during exercise. Acta Physiol, 191, 59–66. doi:10.1111/j.1748-1716.2007.01713.x
- Bailey, S. J., Winyard, P., Vanhatalo, A., et al. (2009). Dietary nitrate supplementation reduces the O2 cost of low-intensity exercise and enhances tolerance to high-intensity exercise in humans. J Appl Physiol, 107, 1144–1155. doi:10.1152/japplphysiol.00722.2009
- Lansley, K. E., Winyard, P. G., Bailey, S. J., et al. (2011). Acute dietary nitrate supplementation improves cycling time trial performance. Med Sci Sports Exerc, 43, 1125–1131. doi:10.1249/MSS.0b013e31821597b4
- Lansley, K. E., Winyard, P. G., Fulford, J., et al. (2011). Dietary nitrate supplementation reduces the O2 cost of walking and running: a placebo-controlled study. J Appl Physiol, 110, 591–600. doi:10.1152/japplphysiol.01070.2010
- Hernández, A., Schiffer, T. A., Ivarsson, N., et al. (2012). Dietary nitrate increases tetanic [Ca2+]i and contractile force in mouse fast-twitch muscle. J Physiol, 590, 3575–3583. doi:10.1113/jphysiol.2012.232777
- Ferguson, S. K., Hirai, D. M., Copp, S. W., et al. (2013). Impact of dietary nitrate supplementation via beetroot juice on exercising muscle vascular control in rats. J Physiol, 591, 547–557. doi:10.1113/jphysiol.2012.243121
- Jones, A. M., Bailey, S. J., Vanhatalo, A., et al. (2011). Reply to Lundberg, Larsen, and Weitzberg. J Appl Physiol, 111, 619. doi:10.1152/japplphysiol.00614.2011
- Lundberg, J. O., Larsen, F. J., & Weitzberg, E. (2011). Supplementation with nitrate and nitrite salts in exercise: a word of caution. J Appl Physiol, 111, 616–617. doi:10.1152/japplphysiol.00521.2011
- Mirvish, S. S., Grandjean, A. C., Reimers, K. J., et al. (1998). Effect of ascorbic acid dose taken with a meal on nitrosoproline excretion in subjects ingesting nitrate and proline. Nutr Cancer, 31, 106–110. doi:10.1080/01635589809514688
- Wylie, L. J., Mohr, M., Krustrup, P., et al. (2013). Dietary nitrate supplementation improves team sport-specific intense intermittent exercise performance. Eur J Appl Physiol, 113, 1673–1684. doi:10.1007/s00421-013-2589-8
- Vanhatalo, A., Bailey, S. J., Blackwell, J. R., et al. (2010). Acute and chronic effects of dietary nitrate supplementation on blood pressure and the physiological responses to moderate-intensity and incremental exercise. Am J Physiol, 299, 1121–1131.
- Burgos, J., Viribay, A., Calleja-González, J., et al. (2022). Long-Term Combined Effects of Citrulline and Nitrate-Rich Beetroot Extract Supplementation on Recovery Status in Trained Male Triathletes: A Randomized, Double-Blind, Placebo-Controlled Trial. Biology (Basel), 11(1), 75. doi:10.3390/biology11010075
- Coyle, E. F. (1995). Integration of the physiological factors determining endurance performance ability. Exerc Sport Sci Rev, 23, 25–63.
- Larsen, F. J., Schiffer, T. A., Borniquel, S., et al. (2011). Dietary inorganic nitrate improves mitochondrial efficiency in humans. Cell Metab, 13(2), 149–159. doi:10.1016/j.cmet.2011.01.004
- Bescós, R., Ferrer-Roca, V., Galilea, P. A., et al. (2012). Sodium nitrate supplementation does not enhance performance of endurance athletes. Med Sci Sports Exerc, 44(12), 2400–2409. doi:10.1249/MSS.0b013e3182687e5c
- Peacock, O., Tjønna, A. E., James, P., et al. (2012). Dietary nitrate does not enhance running performance in elite cross-country skiers. Med Sci Sports Exerc, 44(11), 2213–2219. doi:10.1249/MSS.0b013e3182640f48
- Wilkerson, D. P., Hayward, G. M., Bailey, S. J., et al. (2012). Influence of acute dietary nitrate supplementation on 50 mile time trial performance in well-trained cyclists. Eur J Appl Physiol, 112(12), 4127–4134. doi:10.1007/s00421-012-2397-6
- Silva, K. V. C., et al. (2023). Effects of acute dietary nitrate supplementation on endurance performance in elite athletes: a systematic review and meta-analysis. [ověřit bibliografické údaje].
Komentáre (0)
U tohto článku nie sú žiadne komentáre. Zanechajte komentár ako prvý!