Ako rozoznať kvalitné informácie o (športovej) výžive od marketingu?

V čase sociálnych sietí, podcastov a influencerov sa informácie o výžive šíria rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Problém? Väčšina z nich nie je overená.

Športovci dnes čelia záplave tvrdení, ktoré sa často tvária „vedecky“, ale neopierajú sa o skutočné dôkazy. Porozumieť rozdielu medzi názorom, marketingom a kvalitnou vedou je preto zásadné.

Keď marketing znie ako veda

Veľká časť „výživových rád“ pochádza z komerčných zdrojov – výrobcov doplnkov, influencerov alebo autorov populárnych kníh. Často používajú vedecké termíny, aby tvrdenia pôsobili dôveryhodne – napríklad „klinicky testované“ alebo „vedecky overené“. V skutočnosti však často ide o nekontrolované, malé alebo nerelevantné štúdie. Dôkazy je možné vybrať tak, aby podporili akékoľvek tvrdenie.

Hierarchia vedeckých dôkazov

Nie všetky „štúdie“ majú rovnakú váhu. Existuje tzv. hierarchiu dôkazov (Hierarchy of Evidence) , ktorá ukazuje, aký dôveryhodný je daný typ zdroja (štúdia):

• Systematické prehľady a meta-analýzy – zhŕňajú desiatky kvalitných štúdií → najvyššia úroveň dôkazu

• Randomizované kontrolované štúdie (RCT) – priame porovnanie účinku → vysoká dôveryhodnosť

• Kohortové a observačné štúdie – sledujú vzťahy, nie kauzalitu → stredná dôveryhodnosť

• Kazuistiky, pilotné štúdie, in vitro výskum – prvotné poznatky, laboratórne pokusy → nízka

• Osobné skúsenosti, blogy, marketing – subjektívne, bez kontroly → najnižšie

Čím je výskum kontrolovanejší, opakovateľnejší a nezávislejší, tým väčšiu váhu má jeho záver.

Pozor na „cherry-picking“

Tzv. cherry-pickingom je vyberaním len tých štúdií, ktoré podporujú určité tvrdenia, a ignorovaním ostatných. Typické v marketingu doplnkov: firma cituje jednu štúdiu s pozitívnym efektom, ale nezmieni, že päť ďalších ukázalo nulový alebo opačný výsledok. Skutočná veda sa opiera o súhrn všetkých relevantných dôkazov , nie o jeden „dôkaz úspechu“.

Sila, ale aj limity vedy

Veda nikdy nehovorí „navždy platí“. Výživa sa vyvíja a nové poznatky menia odporúčania.
To nie je slabina, ale sila vedeckého prístupu - neustála revízia záverov podľa nových dát.

Preto je dôležité sledovať aktuálne prehľady a konsenzuálne odporúčania , nie jednotlivé články alebo názory.

Príkladom sú kofeín, kreatín alebo nitrát – látky, ktorých účinok bol opakovane potvrdený a preto sa radí medzi vedecky podložené ergogénne prostriedky .

Ako si overovať zdroje

Praktické odporúčania:

• Uprednostňuj overené a kvalitné zdroje pred blogmi písané "rádoby odborníkmi" alebo TikTok "radami".

• Hľadaj primárny zdroj (neprevzaté citácie).

• Skontroluj, kto výskum financoval – môže ísť o konflikt záujmov.

• Všímaj si, či je štúdia publikovaná v recenzovanom časopise .

• Dávaj pozor na absolútne tvrdenie („vždy“, „nikdy“, „100 % účinné“).

Evidencia-based ≠ rigidné

„Evidencia-based“ neznamená slepo nasledovať štúdie. Znamená to kombinovať vedecké dôkazy s individuálnou skúsenosťou a kontextom športovcov . Inými slovami – nejde len o dáta, ale aj o praktickú aplikáciu . Cieľom je informovaná prax, nie dogma.

Zhrnutie

Záver

Veda nie je o instantných odpovediach, ale o pravde, ktorá sa overuje znova a znova.
Vo svete výživy to znamená: menej dojmov, viac dôkazov.

Rozlišuj, kto hovorí z pozície skúsenosti, kto z pozície marketingu a kto z pozície dát —
rozdiel sa pozná podľa jedného znaku: tí prví tvrdia, tí druhí predávajú, tí tretí vysvetľujú.